Bonjour vazaha! /vaza/

Súčasťou seminárov Glen, ktorých som sa zúčastnila pred odchodom na Madagaskar, bolo niekoľko workshopov na tému rasizmus, „critical whiteness“ a „reversed racism“. Počas jedného z workshopov sme mali na lístok napísať, čo si na nás všimnú ako prvú vec ľudia v krajinách, kam sa chystáme na stáž.  Z osemdesiatich ľudí asi len piati odpovedali „farbu pleti“.

Už som si zvykla, že keď ideme s Ines po ulici, tak nás ľudia zdravia ako „Bonjour, vazaha!“, čiže „Dobrý deň, beloška!“, alebo „ça va, vazaha?“ (Ako sa máš, beloška?). No stále je to príjemnejšie ako „Bonjour, chérie!“ (Dobrý deň, zlatíčko!), čo sa mi už niekoľkokrát prihodilo. Navyše s miestnym prízvukom, kedy vyslovia namiesto „ž“ skôr „z“ a „š“ sa podobá „s“, z toho vznikne vtipné „Bonzúr seri!“. Naozaj to nepôsobí nijak zvodne...

Dnes sme na hodine francúzštiny s prvákmi na strednej škole rozoberali metafory a prirovnania. Chceli sme, aby samostatne pracovali a vymýšľali príklady. V jednom z cvičení mali doplniť druhú časť prirovnaní, napríklad „červený ako paradajka“, „modrý ako obloha“, „pyšný ako páv“atď. Keď prišlo na doplnenie „biely ako...“, tak sa prihlásil jeden chlapec a s úplnou vážnosťou odpovedal: „Blanc comme vous Mesdemoiselles.“ (Biely ako vy, slečny.). Myslela som si, že neverím vlastným ušiam. V tej sekunde sme všetci, vrátane mňa a Ines, vybuchli do smiechu. Samozrejme, že prirovnanie „biely ako sneh“, to už nemalo šancu zachrániť.