Sunday, November 8, 2015

Je možné byť na Madagaskare trvalo udržateľný a energeticky nezávislý?

Môj každodenný život na Madagaskare je zúfalo neekologický. Každý deň kupujem veľké plastové fľaše s pitnou vodou, pretože voda z kohútika nie je vhodná na pitie. Po byte sa nám povaľujú hŕby plastových fliaš, pretože nemám to srdce ich vyhodiť do koša spolu s ostatným odpadom. Minule nás na trhu zastavila jedna pani a pýtala si moju plastovú fľašu. Využila som príležitosť a o chvíľu som jej priniesla celé vrece so všetkými plastovými fľašami, čo sme mali doma. Urobilo jej to náramnú radosť. Moja malgaština bohužiaľ nestačila na to, aby som zistila, čo s nimi táto milá pani plánovala urobiť. Postupne sa mi ale podarilo vypozorovať, že predavači na ulici používajú fľaše na uskladnenie oleja, ryže, múky, prípadne strukovín. V škole v Antsirabe z platových fliaš vyrobili kvetináče a z farebných plastov vyznačili okraj chodníka. 

Najhoršie je vidieť odpadky na ulici a okolo domov. Stále nechápem, ako je možné, že pri pohľade z našej terasy majú všetky domy perfektne vyzametané dvory. No čo i len kúsok od domu sa povaľujú na zemi plasty a odpadky. Je to nedbalosťou, alebo ľudia naozaj nemajú kam vyhodiť odpadky?

Preto, keď som sa tento víkend ocitla v dedinke Ambohidratrimo neďaleko Tany, neverila som vlastným očiam. Od roku 1964 je založená neziskovka Lalasoa Akany Avoko – domov pre 140 opustených detí prevažne z hlavného mesta. Centrum sa spolieha predovšetkým na financie od darcov, pretože od štátu nedostáva žiadnu podporu. Aby zminimalizovali každodenné výdavky, snažia sa stať čo najviac nezávislými a trvalo udržateľnými. Na prvý pohľad je jasné, že za tie roky sa centru podarilo získať dosť zahraničných darcov. Využívajú predovšetkým "adopciu na diaľku", čo stačí na pokrytie asi 60 percent výdavkov centra. (Tento víkend tam bola akurát jedna pani z francúzskej organizácie, aby preverila či sú ich peniaze správne využívané.) Ale zároveň je vidieť obrovské množstvo práce a vynaliezavosti, ktoré riaditeľka ústavu Nina vynaložila úplne sama.


Nina ma vzala na obchôdzku po centre. Ako prvú vec som si ihneď všimla, že majú všetko perfektne vyzametané a niekde nie je na chodníku ani jednej smeti. Nina mi povedala: „Viem, že nemôžem zmeniť ľudí v Tane, ale môžem zmeniť niekoľko detí v centre a tie budú meniť ďalších ľudí okolo seba“. A tak to funguje so všetkým v centre. Pestujú si svoju zeleninu a ovocie, ktorú polievajú dažďovou vodou. Pretože vody nie je dosť počas celého roka, dali si vyhotoviť projekt a zistili, že je možné naraziť na pozemnú vodu a postaviť studňu. V období dažďov používajú dažďovú vodu aj na sprchovanie, ohrievaná je kolektormi na streche. Triedia odpad – bio ide zvieratám, alebo na kompost a z papiera vyrábajú ručný papier. Ďalej sa pokúšajú prestať používať drevo na oheň pri varení, pretože Nina považuje odlesňovanie za jednen z najväčších ekologických problémov na Madagaskare. Na varenie používajú biopalivo vyrobené z odpadu toaliet, vodu ohrievajú solárnymi panelmi a pred nedávnom sa im podarilo postaviť majú „veternú elektráreň“. Na varenie ručne vyrábajú „uhľové guľky“ – popol z listov zmiešaný s hlinou. Najviac ma dojalo, keď som videla sušiť prádlo a pod ním nasadený šalát. Kvapkajúca voda zo šiat zavlažovala šalát. Zatiaľ sa centru podarilo ekologickým spôsobom pokryť 8 percent z rozpočtu. Nina dúfa, že sa im percento bude dariť postupne zvyšovať. 

Toto centrum je dôkazom, že ekologicky sa dá žiť všade, ak aspoň trochu chceme.
Komentáre k fotkám pridám neskôr.

 
Všetko je pekne upravené a nikde nie sú odpadky.



 Aby si zelenina udržala čo najviac vlhkosti, pokrývajú ju suchou trávou.


 
Kvietok Akany, ktorý je v názve centra. Je symbolom dievčat, pretože centrum bolo pri svojom založení určené dievčatám. Teraz sú v ňom i chlapci, aby nemuseli rozdeľovať súrodencov, ktorí prichádzajú spolu.

 
Nádrž na dažďovú vodu.
 
 
Je pomerne časté, že keď deti vyrastú, presťahujú sa späť do hlavného mesta, kde nie je toľko možností na ekologický život. Šalát vo vreciach je jedným z príkladov, ako si dopestovať zeleninu aj v meste.

 
Všetky názvy v centre sú vo francúzštine aj angličtine.




Obed pre všetky deti.
 



Varenie pre 140 detí.



Výroba biopaliva z odpadu z toaliet.



Originálne zavlažovanie šalátu zo sušiaceho sa prádla.

 
Nina s najmladším členom centra.

 
Škôlkári na obede.


                                                       Solárne lampy.

 
Kompost

 
Ručne vyrobené "palivo" na varenie.

 
Využitie solárnej energie na zohrievanie vody.



No comments:

Post a Comment