Thursday, December 3, 2015

Cesta do práce

Každé ráno sa teším, ako si po ceste na autobus kúpim mofogasy [mufgasy]. Sú to malé ryžové koláčiky, ktoré ľudia jedia na raňajky spolu s kávou. Môžete di ich kúpiť v stánkoch s mofogasy, alebo u pouličných predavačov s prenosnými „táckami“. Ľudia postávajú okolo stánkov, opierajú sa o pult a každý si užíva svoj ranný malagašký rituál. Mofogasy sú typicky malagašské nielen preto, že ich tu má rád snáď každý, ale i svojím menom. „Mofo“ znamená „chlieb“ a „gasy“ označuje všetko malagašské, všetko, čo je z Madagaskaru. 

Tak ako majú Francúzi svoje obľúbené pekárne s bagetami, tak majú Malgaši svoje obľúbené stánky s mofogasy. Ja mám najradšej stánok hneď vedľa autobusovej zastávky. Chlapec ma v stánku pozná a vždy sa zasmeje, keď ma vidí. Myslím, že si všimol, ako moja spotreba mofogasy každým dňom narastá. Pokiaľ mu poviem svoju nacvičenú vetu s počtom mofogasy, on mi ich už balí do novinového papiera a podáva. Vždy si takto spríjemňujem čakanie na autobus číslo 119, ktorý býva občas tak plný, že ani nezastane a pokračuje v ceste ďalej.

Od minulého týždňa začala sezóna liči, takže si po ceste kupujem liči u jednej pani, ktorá má každé ráno prichystané malé pyramídy liči po piatich kúskoch. Liči je oproti mangám a ananásom veľmi vďačné ovocie, pretože sa pri jedení veľmi nazašpiníte a môžete ho jesť aj za cesty. A tak si kráčam po ceste na zastávku a lúpem si liči.   

Cesta autobusom, presnejšie taxi-bé nepatrí medzi moje obľúbené ranné rituály. V hlavnom meste jazdia malé minibusy so štyrmi radmi sedačiek pre troch ľudí, na ktoré sa ale musia zmestiť vždy minimálne štyria. Krajná sedačka je vyklápacia, aby mohli ľudia prejsť až k najzadšiemu radu. Aby sa zmaximalizovala efektívnosť minibusu, za šoférom a dvoma prednými sedačkami sa zmestia ešte ďalší traja ľudia. Sedia našikmo a kolená im ako skladačka zapadajú medzi kolená cestujúcich z prvého radu. Keď musím sedieť v tomto „fiktívnom“ rade, vždy sa modlím, aby nebola na ceste zápcha, pretože sa nemôžem celú cestu ani pohnúť. Niekedy nemôžem pohnúť ani rukou, aby som si na rozveselenie dala do úst ďalší mofogasy.

Zápcha je takmer každé ráno. Cesta normálne trvá 10 minút, ale s rannými kolónami to býva niekedy aj polhodina. Najhoršie je, keď zostaneme zastrčení v tuneli, pretože tam nie je svetlo a je tam nedýchateľný vzduch z výfukov všetkých áut. Na začiatku som si chcela kúpiť bicykel na cestu do práce, ale s chaosom aký je na cestách, nemám veľmi odvahu púšťať sa do podobných dobrodružstiev.

Keď vystúpim z autobusu, musím prejsť celým hlavným námestím štvrte Analakeli, aby som sa dostala na strednú školu JJR. Zo začiatku ma vždy cestou zastavovali pouliční predavači s ovocím, mofogasy, orieškami, USB kľúčami, vanilkou, mapami Madagaskaru, živými krabmi a všetkým možným. Teraz už mám niekoľko trikov, aby som nevyzerala ako stratený turista. Treba kráčať rýchlejšie, veľa sa neobzerať a odpovedať po malagašsky, že zrovna nepotrebujem ani vanilku, ani klepotajúceho kraba.  

Mofogasy

Mofogasy sú z ryžovej múky (áno, raj pre bezlepkových... :) ) a pečú sa v podobných formách ako muffiny. 

Atmosféra v stánku s kávou, mofogasy a ďalším pečivom.


No comments:

Post a Comment