Mada-stories-car : Vianoce bez snehu a v horúčavách

Vianoce bez snehu a v 30 stupňových horúčavách sa môžu zdať trochu zvláštne. Spočiatku som neverila, že by mohla na mňa doľahnúť vianočná atmosféra, ak je vonku teplo ako v lete. Ale keď ma po ceste do práce začali zastavovať pouliční predavači s umelými vianočnými stromčekmi a v škole sme so študentmi začali počúvať vianočné pesničky, akosi som si začala uvedomovať, že Vianoce sa predsa len blížia.

Na Madagaskare má veľa ľudí spojené Vianoce s liči a s obdobím dažďov. Začiatok sezóny liči znamená, že pomaly prichádzajú Vianoce. Študenti nám raz povedali, že ideálne Vianoce by rozhodne nemali byť v decembri, pretože vtedy veľa prší. Viac by ich potešili v júli alebo v auguste, kedy je sucho a sú dlhšie prázdniny.

Okrem stromčekov a vianočných dekorácii sa na uliciach predávajú róby od výmyslu sveta. Na Madagaskare je totižto zvykom kupovať si na Vianoce nové oblečenie. Niekedy som mala pocit, akoby som sa prechádzala v módnom salóne. Väčšina šiat na trhoch je second-hand a dovezená zo zahraničia, čo mnohým ale neodoberá na štýle a elegancii.

V piatok 18. decembra, posledný deň pred začatím školských prázdnin sme spolu s Ines boli pozvané na oslavu Vianoc detí z detského centra Manda. NGO Manda sa stará o deti z chudobných rodín, ktorých rodičia im nemajú ako zabezpečiť výchovu a vzdelanie. Deti prichádzajú každé ráno, niektorým cesta peši trvá cez mesto i niekoľko hodín. V centre sa osprchujú, dostanú raňajky a najmladšie deti zostanú celý deň buď v škôlke, alebo v škole na prvom stupni. Starším deťom Manda platí školné do školy a dohliada, aby deti pravidelne do školy chodili.

V ten deň už od rána pripravovali dobrovoľníci z austrálskej neziskovky World Challenge deťom hry. Po hrách nasledoval spoločný slávnostný obed. Pretože bežné dni nemajú deti na obed mäso, ako sviatočné jedlo mali všetci kura s ryžou, kúsok ovocia a zmrzliny a na pitie ovocný džús. Po obede sa začali vystúpenia detí. S najmladšími deťmi nacvičil Samuel, dobrovoľník z Nemecka, malagašskú vianočnú pesničku. Staršie mali pripravené tanečné a akrobatické vystúpenia, hru na djembe a pod. Dievčatá z Vony (centrum Mandy pre staršie dievčatá, kde sa počas dvoch rokoch učia šiť a kde majú zároveň i bývajú) si pripravili tanečnú choreografiu v šatách, ktoré si samé navrhli a ušili. Na záver Samuel doprevádzal na gitare celý tím Mandy pri spievaní piesne „Oh happy day“ a potom bola asi až do štvrtej, kedy sa deti vracajú domov, poriadna diskotéka.

24. decembra sú plné ulice ľudí, obchody sú preplnené ľuďmi na poslednú chvíľu zháňajúcimi čo ešte doma chýba. Štedrý večer sa oslavuje väčšinou v kruhu rodiny pri spoločnej večeri a potom sa ide do kostola na večernú omšu. Darčeky si ľudia nedávajú. V niektorých bohatších rodinách môžu deti dostať darčeky, ale to je skôr výnimkou. Do kostola sa všetci vyberú v krásnych nových šatách. Ešte nikdy som na Madagaskare nevidela toľko vyparádených dievčat, ako na štedrý deň pred kostolom.

V kostole blízko nášho domu v štvrti Tsiadana mala omša začať o šiestej. Keď som tam prišla, nič sa nedialo, ale dievčatá pred kostolom ma ubezpečili, že omša určite večer bude a pre tým ako začne, bude najskôr divadelné predstavenie. Vrátila som sa asi o hodinu. Kostol v Tsiadane je dvojposchodový, na prízemí je škola a kuchyňa, kde pre každého návštevníka čakala vianočná večera. Na prvom poschodí, vo veľkej sále sa už zhromažďovali ľudia a spievali „Oh, happy day“. O chvíľu sa roztiahli závesy a začali krátke predstavenia – výjavy z Biblie, od vyhnania Adama a Evy z raja, až po narodenie Ježiška. Krátke predstavenia boli prerušované tanečnými vystúpeniami. Choreografie na vianočné piesne ako „All I want for Christmas is you“, „Jingle bells“, „Santa iscoming to town“ vytvárali príjemnú vianočnú atmosféru, no skôr ako kostolnú atmosféru, poriadnu párty atmosféru. Ľudia tlieskali a nahlas sa smiali, veľa detí malo na hlavách červené Santa Claus čiapky. Neviem, kedy začala omša, pretože po hodine som sa musela vrátiť domov na spoločnú večeru s kamarátmi.

Okolo dvanástej bolo stále z kostola počuť hudbu a spev. V noci sa spustila veľká búrka a na chvíľu vypadla elektrina. Z kostola sa začalo ozývať pískanie a krik, keďže im asi zhasli svetlá a prestala hrať hudba. Keby som nevedela, že krik prichádza z kostola, povedala by som, že je vonku nejaký veľký koncert. Vždy, keď sa na Madagaskare oslavuje, nesmie chýbať hudba a tanec a Vianoce nie sú asi žiadnou výnimkou.

Na ďalší deň bol kostol znovu plní vyparádených ľudí. Všetky obchody boli zatvorené, ale na trhoch s ovocím a zeleninou najchudobnejší ľudia stále predávali. Pamätám si, ako mi raz jeden kamarát povedal, že kresťanstvo je tu len pre bohatých. Chudobní pouliční predavači si nemôžu dovoliť ísť v nedeľu do kostola, pretože sú na ulici a snažia sa aspoň niečo zarobiť. Aby som príliš nezjednodušovala, na Madagaskare majú okrem kresťanstva silnú tradíciu i rôzne miestne kulty a na západnom pobreží je dosť veľká komunita moslimov. Takže nie každý je kresťan a chodí pravidelne do kostola.

Na Prvý sviatok vianočný nás na obed pozvali naši malagašskí kamaráti k sebe domov. S rodinami neoslavovali 24., ale 25. Na obed sme mali pečenú morku s majonézovým zemiakovo-cvikľovým šalátom, ryžou a ďalšími zeleninovými šalátmi. Po obede sme šli popriať šťastné sviatky do rodín ostatných malagašských kamarátov, ktorí bývali neďaleko. V rodinách boli všetci slávnostne vyobliekaní a spolu popíjali a zabávali sa. Buď hrali na gitare a spievali, hrali karty, spievali karaoke, alebo len tak spolu posedávali. My sme tiež nezaostávali a až do noci sme spolu posedávali vonku na terase, hrali na gitare, spievali a tancovali na malagašskú rytmickú hudbu.

Boli to oveľa živšie a dynamickejšie Vianoce ako tie naše, ale bez snehu, medovníkov, kapustnice a hlavne bez rodiny a blízkych...