Najúžastnejšie na plážach na Madagaskare je to, že sú
prázdne. Často sa ocitnete úplne sami alebo len v spoločnosti miestnych rybárov.
Sedíte pri východe slnka na pláži a pozorujete rybárov, ako vyrážajú na svojich
loďkách na more a pri západe slnka zas ako sa vracajú a priväzujú člny na
pobreží.
Mahajanga na západnom pobreží je obľúbenou turistickou
destináciou Malgašov, medzi cudzincami je známa pomerne málo. Jedna pláž je
priamo v meste „Village touristique“ a ďalšie dve
sú severne od mesta. My sme sa prvý deň po celonočnej jazde taxi-broussom
vybrali do opustenej rybárskej dedinky Katsepy prístupnej z Mahajangy len loďou
krížom cez záliv. Jazda trvá asi hodinu na veľkej kompe a pol hodinu na
rýchlostnom člne. Kompa bežne pláva raz, občas dvakrát za deň skoro ráno, avšak
v ten deň nevyzerala, že by mala vyplávať. Údajne sa pokazila a tak sme museli
ísť člnom. Boli sme jediní turisti, na pláži akurát nakladali na lode zébus a
niekam ich odvážali. Na miestnom trhu sme sa zastavili na mofogasy a kávu s
mliekom a šli sme si nájsť ubytovanie. Na pobreží je ľahké nájsť útulné
bungalowy postavené v miestnom štýle s trstenou alebo ratanovou strechou, ktoré
nestoja viac ako 10 eur pre dve osoby.
V takej malej dedinke si vás ľudia hneď zapamätajú a
onedlho vás začnú zdraviť ako starých známych. Všimli sme si, že po pláži
prechádza kopu domácich a tak sme sa tiež vydali tým smerom. Objavili sme
mangrovníkový „les“ na
brehu pláže a rieku ako sa pomaly pomedzi mangrovníky vlieva do mora.
Prechádzať sa pomedzi mangrovníky nie je veľmi zábavné, pretože z bahna
vytŕčajú ostré výhonky a niekedy ich ťažko zbadáte, ale zaručene cítite, ak na
ne stúpite.
Na druhý deň sme sa chceli presunúť smerom k plážam na
severe. Prišli sme k prístavu dosť neskoro, ale keďže sme stále videli skupinky
domácich ako čakajú v tieni pod stromami, usúdili sme, že určite nejaký čln
alebo kompa ešte dorazia. Po pobreží pobehovali ľudia so zoznamami a po chvíli
sme pochopili, že sa treba zapísať na zoznam. Vybrali sme si najlacnejší čln. Dávno
sa mi osvedčilo, že najlacnejšie prináša najviac zábavy a dobrodružstva. A tak
aj bolo. Menšie člny sa rýchlo naplnili a odplávali a naša loď stále na niečo
čakala. Mne sa zdalo, že sme plní, ale na to, kedy sú autobus alebo loď na
Madagaskare plné, stále nemám dobrý odhad, pretože sa k nám vždy zmestia ďalší
ľudia. Zrazu sa strhol veľký krik a dvaja chlapíci z našej lode sa začali hádať
s niekým z pobrežia. Niektorí ľudia na lodi sa začali usmievať a vyzerali, že
ich hádka celkom pobavila. Vykukla som z lode a uvidela som obrovské stádo kôz.
Domyslela som si, že zdrojom hádky sú úbohé kozy, ale až postupne mi začalo
dochádzať, že toto veľké aspoň 50-členné stádo kôz sa môže plaviť spolu s nami
na lodi. A tak sme čakali ďalej, robili stávky, koľko kôz sa nám zmestí na loď
a pozorovali ako ich po jednej k nám nakladajú. Neverili by ste, ale úplne
všetky do poslednej kozičky sa k nám dokázali nalodiť. :)
No comments:
Post a Comment