Mada-stories-car : Lemur hunting

Madagaskar je natoľko spájaný s lemurmi, že človek by čakal, že si ich človek stretne na ceste ako u nás psa a mačku. A nie je tomu tak. J

Treba investovať dosť veľa energie do toho, aby ste ich našli. My sme sa s Ines vybrali do Národného parku Ranomafana, sedem hodín cesty autobusom z Antsirabe smerom na juh. Do národných parkov na Madagaskare je potrebné zaplatiť vstupné a zaplatiť si sprievodcu (zväčša pre skupinu maximálne štyroch turistov), takže túlanie sa na vlastnú päsť a osamelé rozjímanie v prírode oficiálne nie je možné. Nášho sprievodcu Bertranda nám odporučil couchsurfer Jeannot, ktorý nás ubytoval na noc v neďalekej dedinke Ranomafana.

Bertrand nás už čakal pri vchode do parku. Pri pohľade na dve európske slečny asi usúdil, že nebudeme výnimkou a prišli sme s cieľom fotiť lemurov ako všetci ostatní turisti. A tak začala naháňačka za úbohými lemurmi. Občas sme stretli gekona, chameleóna alebo rôzne druhy vtákov či motýľov, ale to nebolo až tak dôležité. Vždy keď nejaký sprievodca objavil lemura, zavolal mobilom ostatným a hneď sa tam nahrnuli ďalšie skupinky turistov. V ten deň bolo veľmi teplo a Bertrand nám vysvetlil, že lemurov ranný pohyb asi dosť vyčerpal a teraz im je príliš teplo na akúkoľvek ďalšiu aktivitu a tak radšej spia. Jasné, ja by som tiež v takom teple asi radšej spala. Ale náš sprievodca nám zo všetkých síl chcel ukázať lemurov a tak sme chodili krížom-krážom po parku. Hovorila som si, že nakoniec je dobré, že ho máme, pretože sama by som sa v tej spleti chodníkov rozhodne stratila. Potom ako sme stretli – alebo skôr “vystopovali” asi piatich lemurov, Bertrand usúdil, že sa s nami môže spokojne vrátiť späť.

Rozhodne to bola príjemná zmena po pobyte v meste, navyše všetci sprievodcovia boli domáci, takže sme aspoň podporili miestnych obyvateľov. Ale ja mám asi aj tak radšej našu slovenskú turistiku s mapou v ruke a s vyznačenými chodníkmi.