Tanec v daždi

Navštíviť východné pobrežie bez toho, aby aspoň chvíľu nepršalo, je takmer nemožné. Je to ako ísť do Bretónska za slnečného počasia, ak neprší, proste to nie je skutočné Bretónsko.

Z Tamatave na pobreží sme sa presunuli taxi-broussom ešte asi za tri hodiny na sever do pobrežnej dedinky Mahambo. Už počas cesty bolo zamračené a chvíľami poprchávalo. Vzduch bol napriek tomu horúci a vlhký. Bujná vegetácia na okrajoch cesty pripomínala skôr hustý dažďový prales. Keď sme dorazili a vystúpili z autobusu, začali sme kráčať k plážam asi jeden a pol kilometra od dediny. Vtom sa spustil obrovský lejak a my sme utekali pod najbližšiu strechu. Posadili sme na zakrytú terasu školy a čakali, kým dážď utíchne. Ľudia sa zastavovali okolo nás, čudovali sa, čo tam robíme, veď len prší, nič viac. Rozhodne boli na dážď viac zvyknutí a vôbec nechápali, že premoknutý batoh nie je úplne ideálny na cestovanie.

Ako sme sedeli a počítali dažďové kvapky,  začal sa z diaľky ozývať spev a o chvíľu k nám sa pred nami objavila skupinka žien s dáždnikmi. Začali spontánne tancovať a keď videli, že si ich všímame a smejeme sa, bavilo ich to ešte viac. Ja viem, že cit pre rytmus a tanec je jedno z tradičných klišé o „Afrike“. Ale tieto ženy boli neskutočné. Smiali sa na plné ústa, tancovali a ako prišli, tak sa o chvíľu aj stratili a my sme sa za nimi len neveriacky pozerali. 

Rybárske člny v Mahambe

Jackfruit (čo slovník do slovenčiny preložil ako tropický ázijský morušovitý strom)

Krájanie na menšie kúsky Jackfruit

Miestne dámy na rybačke

Ovocie z trhu

Vstup k pláži

Pláž

Západ slnka

Bungalowy v Mahambe