Odkedy
bol môj brat Marek v Indii v dobe najväčších monzúnov a „zabával“ nás
príbehmi o tom, ako mu začalo plesnivieť asi všetko od oblečenia po obal
na fotoaparát a notebook a oduševnene nám vysvetľoval, že
v takej vlhkosti môže sušiť prádlo len tak, že si ho oblečie na seba
a prechádza sa po izbe, tak slovo monzún vo mne neevokuje nič mimoriadne
pozitívne.
Od
môjho príchodu na Madagaskar nenápadne vediem malú anketu a všetkých sa
vypytujem, kedy prídu monzúny, či bude pršať celé dni, alebo sú to skôr
krátke a intenzívne spŕšky. Každý odpovie niečo iné, nikto presne nevie.
Teoreticky v novembri, najsilnejšie by mali byť koncom januára.
Náš
prvý zážitok s dažďami prišiel v Antsirabe – najchladnejšom meste
v celom Madagaskare. Druhý týždeň sa ochladilo a dažde boli na
každodennom poriadku. Domov sme sa vracali po členky zablatené a neustále sme
sa sťažovali na to, že je zima a že monzúnové dažde majú byť predsa v horúčavách
a nemajú pripomínať našu sychravú jeseň.
Dnes
je už tretí deň, čo mi na terase zmoklo vypraté prádlo. Keď som cez deň
v práci, nestihnem ho pred dažďom upratať. Budem musieť niečo vymyslieť...
Vždy
keď ráno jeme mangá a ananásy a popri ceste vidím ryžové polia zaliate
vodou, pomyslím si, akú radosť robia dažde farmárom a skúšam toto monzúnové
nadšenie trochu zdieľať. :)
Ryžová polia na ceste do Ambohidratrimo.
Ryžové polia zaliate vodou. Cestou do Antsirabe.
Naše nadšenie z dažďov v Antsirabe, údajne najchladnejšom meste na Madagaskare.
No comments:
Post a Comment