Mada-stories-car : Pousse-pousse

Pousse-pousse je častým dopravným prostriedkom v madagaskarských mestách na rovine, ako napríklad Antsirabe. Okrem pousse-pousse ťahanom človekom na pešo býva ešte cyclo-pousse, ktorý je ťahaný človekom na bicykli. Motorky prerobené na tuc-tuc, ktoré často vidieť v Ázii, som si zatiaľ všimla len na pobreží.

Nemôžem si pomôcť, ale radšej ako si vziať pousse-pousse, chodím peši. Predstava, že ma ťahá za sebou udychčaný človek ma ani trochu neteší. Zdá sa mi to rovnako ponižujúce ako nechať si niekým na ulici čistiť topánky.

Jeden z víkendov sme sa vybrali s Ines do mestečka Ampefy s jazerom Itasy. Prvý deň sme si napešo pozreli vodopády, druhý deň sme chceli ísť k studeným gejzírom vzdialených asi 14 km. Zvládli by sme to aj peši, ale keďže už poobede sme museli ísť späť do Tany, museli sme vymyslieť nejaký rýchlejší spôsob. Miestni autobus odchádzal až okolo jedenástej, to bolo neskoro a taxík bol zbytočne drahý. Ponúkli sa nám dvaja cyclo-pousse. Ani trochu sa mi to nepáčilo, ale bol to jediný spôsob, ako gejzíry stihnúť. A tak sme si ako princezné sadli do cyklo-koča a nechali sa viesť našimi cyklo-kočišmi. Po hlavnej ceste to šlo rýchlo, horšie bolo, keď sme odbočili na poľnú bočnú cestu. Miestami som mala pocit, že táto cesta bude naša posledná a náš cyklo-kočiš nás cestou nechtiac vytratí. Keď sme šli do kopca, alebo keď bolo na ceste veľa hrbolcov, rýchlo sme zoskočili a kráčali vedľa. Našich pánov to vždy rozosmialo. Keď sme prechádzali dedinami, miestnym vykladali aké majú vtipné turistky, ktoré radšej kráčajú vedľa cyclo-pousse, ako v ňom sedia. Vždy, keď sa zlepšila cesta, snažili sa nás dostať späť dnu. Začalo to byť naozaj zábavné a keď mi ujo nechcel na hrbolcoch zastať, vyskočila som za jazdy a kráčala vedľa. Nakoniec sme vďaka nim stihli aj gejzíry, aj taxi-brousse do Tany. Rozhodli sme sa s Ines im nechať trochu viac peňazí, ako sme sa na začiatku dohodli. Neskutočne ich to potešilo a ja som bola rada, že sme nakoniec podporili cyclo-pousse a nie taxikárov.

Minule sme si po práci šli s kolegmi sadnúť na pivo. Boli sme štyria mali sme len jednu motorku, preto mi nechali na výber, či chcem ísť pousse-pousse, alebo sa s kolegom zveziem na motorke. Hneď som hlasovala za motorku. Môj kolega Tafita chodí každý deň do práce na motorke, ale minule mi povedal, že sa snaží aspoň niekoľkokrát za mesiac odviezť sa pousse-pousse, aby pousse-pousse „vodičov“ podporil. Podľa neho majú ťažkú prácu a je jeho povinnosťou im aspoň trochu pomôcť. Ak by boli všetci také naivky ako ja, nevie z čoho by úbohí pousse-pousse mohli žiť. Navyše je tento spôsob dopravy ekologický, nemíňa sa na cestu žiadne palivo a neznečisťuje ovzdušie.